Všeličo o labradoroch

Vzhľad

Labradorský retríver je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou,
silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým
nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši.
Nosí ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni
hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva
guľatý vzhľad. Nemal by byť pretočený na chrbát. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Horné aj
dolné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný. Krátka a hustá srsť môže byť
čiernej, čokoládovej alebo krémovej farby.
 
Názov
 
Labrador dostal svoje pomenovanie podľa polostrova, na ktorom bol podľa tradície vyšľachtený.
 
I keď dnešný labrador loví už len loptičky a prináša skôr papuče, jeho predkovia boli výkonné lovecké
psy, ktoré boli nasadzované na vyhľadanie zveri a prinášanie bažantov, kačíc a inej operenej zveri.
Labrador sa vďaka tejto jeho schopnosti radí medzi retrívre, čomu vďačí aj za druhú časť svojho
pomenovania (retrieve - po anglicky donášať).
 
Pomenovanie labradorský retríver sa používa už od roku 1839.
 
História
 
Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného
pobrežia Kanady, aj keď nie zpolostrova Labrador, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho
príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.
 
Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water
Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného,
kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na
labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť.
 
Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog
do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na
poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.
 
Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov,
ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo
našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná.
Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.
 
Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici
majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v
chovateľskej stanici Cookridge Tango.

Všeličo o labradoroch

Definícia štandardu a zaradenie Labradorského retrievra podla Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI)

12.07.2012 09:51

Skupina FCI: 8 (prinášači, sliediči a vodní psi)

Pôvod: Veľká Británia
Celkový výzor: Pevne stavaný, s krátkym bruchom, veľmi aktívny; so širokou lebkou; so širokým a
hlbokým hrudníkom a rebrami; so širokými a silnými bedrami aj panvovými končatinami.
Charakteristika: Vyrovnaný, veľmi čulý. Skvelý nos, mäkká morda; veľmi miluje vodu. Prispôsobivý,
oddaný spoločník. Inteligentný, nadšený a poslušný, so silnou vôľou urobiť radosť. Má láskavú
povahu, bez stopy agresivity alebo nevhodnej bojazlivosti.
Temperament: Inteligentný, horlivý a poddajný, s veľkou ochotou vyhovieť. Milej povahy, bez stopy
agresivity alebo neprimeranej plachosti.
Hlava a lebka: Lebka široká s vyznačeným stopom; ostro rezaná s chudými lícami. Stredne dlhé
čeľuste, mocné, nie useknuté. Nos široký, nozdry dobre vyvinuté.
Oči: Stredne veľké, vyjadrujú inteligenciu a vyrovnanosť; hnedé alebo orieškovohnedé.
Morda: Čeľuste a chrup silné s dokonalým, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, tzn. horné
zuby tesne prečnievajú dolné zuby a rastú kolmo na čeľusť.
Uši: Nie sú veľmi veľké ani ťažké, visia dole pozdĺž hlavy a sú nasadené skôr dozadu.
Krk: Hladký, silný, zasadený do dobre postavených pliec.
Hrudné končatiny: Plecia dlhé a šikmé. Hrudné končatiny so silnými kosťami a rovné od lakťa k zemi
aj pri pohľade zpredu, aj pri pohľade zboku.
Telo: Hrudník správnej šírky a hĺbky, s dobre klenutými, súdkovitými rebrami. Rovná vrchná línia.
Bedrá široké, s krátkym bruchom a silné.
Panvové končatiny: Dobre vyvinuté, nezvažujú sa smerom k chvostu; dobre ohnuté koleno. Pätové
kĺby spustené dolu, kravské postoj je veľmi nežiadúci.
Laby: Okrúhle, masívne; dobre vyklenuté prsty a vyvinuté vankúšiky.
Chvost: Charakteristická črta, veľmi hrubý pri koreni, postupne sa zužuje k špičke, stredne dlhý, bez
zástavice, ale hrubo pokrytý krátkou, hustou srsťou po celej dĺžke, čo mu dodáva okrúhly výzor, ktorý
sa opisuje ako vydrí chvost. Môže byť nesený veselo, ale nemal by sa skrúcať nad chrbát.
Chôdza / pohyb: Krok je voľný, primerane dlhý, priamy a vyvážený vpredu i vzadu.
Srsť: Charakteristická črta, krátka hustá bez zvlnenia alebo páperovitej zástavice, na dotyk tvrdá;
podsada odoláva vode.
Farba: Celočierna, žltá alebo pečeňová / čokoládová. Žltá farba siaha od svetlosmotanovej po líščiu
červenú. Malý biely fliačik na hrudi prípustný
Veľkosť: Ideálna výška v kohútiku: psy 56 - 57 cm, sučky 54 - 56 cm
Chyby: Každú odchýlku od predchádzajúcich bodov treba považovať za chybu a vážnosť, s akou
treba túto chybu posudzovať, by mala byť priamo úmerná jej stupňu.